Ázia vie variť!

Začal by som ospravedlnením sa ázijskej kuchyni. Píšem skoro po týždni plnom dobrého jedla a rôznorodých zážitkov. Skúsim to nejako zhrnúť, tak prosím nemajte dojem, že tu len v kuse jeme a labzujeme, aj keď to od pravdy nie je až tak ďaleko. Občas sa venujem aj zápisom, vybavovaniu predmetov, programovaniu, spánku a podobným „nepodstatnostiam“.

Podarilo sa mi konečne stretnúť s Melody, mojou čínskou kamarátkou, ktorá strávila semester v Prahe na ČVUTe. Asi znalá jej pocitov z českej kuchyňa ma zobrala do kvázi-západnej reštaurácie priamo v areály. Skoro talianske cestoviny ma veľmi nenasýtili, no dostal som zopár dobrých tipov a rád do života naokolo. Ochotne sa ponúkla zobrať ma na druhý deň na výlet k Západnému jazeru. Keď mi ráno o pol deviatej zavolala, či sa môžeme stretnúť, bolo to od nej síce milé ale zjavne nemala tušenia, že takto skorá hodina nepatrí k mojím obľúbeným. Po necelých troch hodinách spánku, „exhumačnej“ sprche a káve som sa objavil na vrátnici snažiac sa nefalšovaným úsmevom zakryť moje kruhy pod očami. Myslím, že mi to skoro vyšlo. Výlet bol ale veľmi pekný, mali sme šťastie na počasie a videl som mnoho pekných častí jazera. Ako sa to už v rámci čínskej pohostinnosti nosí, k stretnutiu patrí jedlo... Na otázku, či mám rád kura som bez väčšieho premýšľania odpovedal áno. V tom je asi rozdiel kultúr. Neviem ako vy, ale ja mäso všetkých druhov vnímam ako ten chutne vyzerajúci kus hmoty zabalený vo fólii, ktorý kúpite v Tescu. Akosi sa stáva realitou, že rozmaznané mestské dieťa stráca to vlastné spojenie mäsa a zvierat. Skvelým liekom na tento problém, je sieť čínskych reštaurácia, ktorá sa špecializuje na varené kurčatá. Na stôl pred vás postavia varič a nádobu s vodou s nejakými koreninami. O chvíľku dorazí kurča, nasekané na kúsky a rôznorodá zelenina, ktorú si môžete postupne v tejto zmesi variť. Čo sa týka chuti, je to absolútne v poriadku, napríklad taký lotosový kmeň v kuracom vývare je skvelý, no trčiaca noha z vody ešte stále nie je to pravé orechové. A aby toho nebolo málo, keď sa rozletia dvere do kuchyne, máte šancu vidieť tím ľudí šklbať, sekať a naháňať sliepky po kuchyni. Na otázku čo je ten zápach som dostal veľmi samozrejmú odpoveď: Predsa kura ... Ale ako často ma Európan možnosť jesť naozaj čerstvé mäso ... Dozvedel som sa, že spomínaná noha je skvelá na pleť, ale dokonca ani táto informácia ma neprimäla ju zjesť. V každom prípade sa tento skutok dostal na môj zoznam vecí, ktoré musím urobiť pred odchodom. (Vzhľadom na viacero požiadaviek o cenách v Číne, budem ku komentárom hádzať sumy v Českých korunách) /Sliepka pre dvoch – 220 Kč/ Po návrate na internát som natrafil na dvoch Ázijcov pôsobiacich zmätene. Po krátkej konverzácii vysvitlo, že sú z Norimbergu, Poom (on) pôvodom z Thajska a Elin (ona) pôvodom zo Singapuru. Pár minút na to sa objavila ďalšia ázijská tvár, z ktorej sa vykľul Henry z Harwardu pôvodom z Orange County (California). Slovo dalo slovo a dohodli sme sa na večeri v neďalekej kórejskej reštaurácii, ktorú mi Melody stihla odporučiť. Po nie veľmi osviežujúcom krátkom zdriemnutí som sedel v kórejskej reštaurácii opäť raz dúfajúc a obávajúc sa, čo z toho bude. Našťastie ich život na západe prispôsobil ich chute tým našim a večera bola skvelé. Kórejskou špecialitou je barbeque, na stôl sa nosí surové mäso podľa výberu, ktoré si sami opekáte nad uhlím na vlastnom stole. Dopĺňa to zelenina, rôzne špeciality a ryžové víno podobné saké./330 Kč na osobu/ Najzábavnejším elementom večera sa stal Henry. Po pár pohárikoch kórejskej verzie saké, zistení, že najbližšia brána areálu je zatvorená a nikto z nás sa neprepchá cez mreže sme sa akosi uzniesli, že to prelezieme. Už dávno som nevidel toľko obáv a zároveň odhodlania v niekoho tvári. Ale nakoniec to s malou pomocou zvládol. Čo tí ľudia na tom Harwarde robia ... ? Aby ste si nemysleli, že nápad prepchať sa cez mreže je hlúpy a ťažkopádny, skúšali sme to na základe inšpirovaním sa čínskymi kolegami plynulo prechádzajúcimi bránou ako by tam ani nebola. Hlava ešte ako tak išla, no u mňa to stroskotalo na panve, u Henryho na ruksaku a u Elin to asi špecifikovať nemusím.

Na druhý deň sa naša partia rozrástla o Nemku Sybille z Wurzburgu (nie je ten svet malý :-) a Ralpha, Austrálčana pôvodom zo Singapuru. Ak si to niekto dával doteraz dokopy, áno, Sybilla a ja sme jediní bieli, no všetci cudzinci stratení vo veľkom meste. Bohužiaľ musím poznamenať, že Sybilla zodpovedne reprezentuje svoj národ a už pred jedlom nás opustila. Zabudol som spomenúť, že sme sa všetci dostali niekam do mesta pred centrálu Bank of China (Pán Harward si priniesol cestovné šeky a to je aj napriek nespočetnému množstvu pobočiek jediné miesto, kde túto operáciu zvládnu) Už všetci dostatočne ponaučení o trvaní podobných úkonov sme usúdili, že keď sa mu to podarí, tak nám zavolá a stretneme sa. Vyplatilo sa. Zabralo mu to len necelú poldruha hodinu. V snahe opäť sa stretnúť, každý s mapou v ruke namáhal ten svoj orientačný zmysel, aby zistil kde sa nachádzame. Predstavte si túto rôznofarebnú skupinu uprostred Ázie otáčajúcu mapy a skúmajúcu názvy ulíc. Túto zúfalú zmes telefonátov a neustále sa meniacich záverov o našej polohe zachránila Elin, keď dva metre od nás objavila mestský plán s veľkou červenou bodkou: Ste tu. Únavná prechádzka mestom nás zaviedla do čínskej reštaurácie. Všetko by bolo skoro bez problémov, príjemná, pekná reštaurácia s rybníkom sľubovala chutné posedenie. Hm. Mali len jedno jediné menu. (???) Zdĺhavý výber tým pádom doprevádzala otrávená čašníčka znudeným postávaním. Po treťom Ralphovom pokuse jej vysvetliť, že potrebujeme čas a kľud sme konečne pochopili nutnosť tento vzácny dokument chrániť. Ak som to náhodou ešte nespomínal, neexistuje tu sprepitné, takže všetka motivačná technika vyvinutá na západe, ktorá ma zlepšiť servis tu úplne zlyháva... Jedlo bolo našťastie opäť veľmi dobré. /120 Kč na osobu/ Spätne si vravím, že je asi lepšie nechávať objednávať ľudí, ktorí vyrastali v podobnej „jedlovej“ kultúre a vyznajú sa vo veci než pravých domácich. Ich tendencie konzumovať niektoré súčasti živočíšnej ríše už poznáte. Aby ste tomu správne rozumeli, pri výbere pokrmov som vždy pasívny element. Jednak nemám šajn, čo tá hŕba čiar a tvarom znamená a vlastne ani obrázky a anglický preklad o chuti nenapovedia o nič viac. Po 10 minútovej ceste taxíkom (55 Kč) sme bezpečne, tento krát prešli severnou bránou a ja som sa mohol vrátiť k programovaniu :-(
Keďže mám zajtra školu a nechcem aby ste toho museli čítať tak veľa naraz, asi to na dnes preruším. Ešte tu mám oficiálne uvítanie na škole (postarší, predstavte si zraz KSČS, víkend rozrastania sa medzinárodnej partie a najnetypickejší záver snahy nájsť v Číne kostol. Majte sa krásne, držte mi palce v škole a kľudne napíšte nejaký ten komentár, zatiaľ ste neboli veľmi plodní ... :-) (Pod textom stačí kliknúť :-) Zároveň ďakujem za všetky povzbudivé emaily. Budem sa snažiť.