Bez peňez do hospody nelez!

Mám za sebou skoro dva dni nulovej aktivity. Neúspešne bojujem s časovým posunom. Tak napríklad, včera som vstal v bohumilú hodinu – 15.30. Viem, že to neznie veľmi zdravo ale na európske pomery to nie je až také hrozné (+7) Von ma dostala zúfalá potreba zmeniť peniaze. Nieže by som mal niečo proti čínskym vifónom, ale sú ešte horšie ako tie čo importujú k nám. Tu je to trochu so zmenou peňazí komplikované. Teraz už viem, že jediná inštitúcia, ktorá tento zložitý úkon zvládne je Bank of China.

Tak, bolo asi pol piatej keď som natrafil na českých spolubratov. Po krátkej konverzácii o pokračujúcom vývine ich sťahovania sa na privát, kontrole mailov a podobných nevyhnutnostiach bolo niečo po piatej. Prešiel som sa po okolí a našiel asi 8 zatvorených pobočiek bánk. Je to v celku pozoruhodné, že majú hŕbu rôznych bánk. Pripomína mi to predrevolučnú situáciu (poznám to samozrejme len z mojej knižky o bankovníctve), keď štát prefinancovával „národné potreby“ pod niekoľkými názvami. Tak napríklad: Industrial and Commercial Bank of China, Construction Bank, Agricultural Bank of China, Merchants Bank of China atd. Chcel by som vedieť v čom spočíva ich špecializácia ... Idey normálneho jedla som sa pomaly vzdal a tak som si povedal, že sa pokúsim aspoň dovolať Joeovi, pretože sme sa mali stretnúť na kultúrnu debatu... China Telecom je síce veľmi veľkorysí s rozmiestením ich automatov ale bohužiaľ nerátajú s jedincami, ktorí nevlastnia ich telefónu kartu. Tak chodím a hľadám, chodím a hľadám. Bingo. Našiel som jeden malý obchodík, kde mali vystavený telefón. Radšej som hneď vytiahol peniaze a telefónne číslo a s nemým úsmevom naznačoval slečne o čo mi ide. Pochopila. Na druhej strane linky mi vysvetli, že dané číslo neexistuje. Nechcem krivo obviňovať Joa, že mi ho zle napísal ale ... Nedovolal som sa. Tak som sa stavil na nákup ďalších pár instantných pochúťok a zakotvil na internete. S odhodlaním ísť spať skoro som sa vrátil na izbu okolo 10. Snaha sa cení ale výsledky hodnotia. Išiel som spať o štvrť na päť s optimisticky nastaveným budíkom na 8.00. Vstal som už o 11. Po výdatných banánovo-perníkových raňajkách výprava za juanmi pokračovala. Až moji český spolubratia, na ktorých som opäť natrafil, mi pripomenuli, že je sobota. Nebol som si istý, či v tomto prípade víťazí komunizmus alebo kapitalizmus ale jesť sa musí, tak som tomu dal šancu. Zvíťazil trh. Banky sú otvorené aj v sobotu. V poľnobanke som vystál nedlhú radu a s úsmevom vytiahol na pokladníka doláre. Ten len kýval a vravel „ďžonkua jinchan“ Zakýval som nechápavo hlavou. On na to vytrvale „ďžonkua jinchan“ Ukázal som viac zubov a naďalej nechápavo kýval hlavou. V tom ho osvietilo, vybral malý kus papiera a po chvíľke úpenlivého premýšľania a troch škrtancoch, mi ukázal „China of Bank“ Z môjho výrazu pochopil, že nemám predstavu kde majú najbližšiu pobočku a ukázal mi smer cesty. Radostne som poďakoval a dal sa na cestu. Mojou chybou som vliezol do Industrial Bank of China (nápis bol cez roh budovy a ja som si všimol len Bank of China :-) Na moje prekvapenie, mi hneď peknou angličtinou pokladníčka vysvetlila, že som na zlom mieste. V Bank of China to už prebiehalo skoro bezbolestne. Musela síce vypísať 3 papiere, ofotiť môj pas a zapisovať niečo do dvoch rôznych počítačov ale výsledok bol veľmi uspokojivý. Peniaze a dokonca aj obálka na ich uloženie. Ako som tak čakal kým to všetko pripravovala, všimol som si umelohmotnú ceduľku s jej menom, fotkou a číslom na ktorej boli tri tlačítka na zaznamenanie vašej spokojnosti so službami daného zamestnanca. Keby tam bola jednotka s hviezdičkou, bola by ju dostala, musela sa bohužiaľ uspokojiť s najlepším hodnotením ktoré tam bolo: „Uspokojivé“. Viete si predstaviť keby sme takýto zázrak techniky mali aj my napríklad na daňovom úrade ... ? Úsmevom sa poďakovala a ja som konečne mohol ísť na plnohodnotný obed do McDonaldu.