Hangzhou

Tak mám za sebou prvý deň v Hangzhou. Ako som spomínal ten obed, tak to bol teda zážitok. Objednal som si nejaké kura v kotlíku. Hm. Dostal som kura rozporcované na kúsky uvarené vo vode s kapustou. Myslím, že nie je potrebné nikomu vysvetľovať ako to chutilo ... Bol som na tom ešte stále lepšie ako môj „spoluobeník“ Tomáš, pretože on mal mini kúsky kuraťa doslova posekaného opražené v nejakej neznámej omáčke. Kdežto mne sa podarilo objaviť asi štyri jedlé kúsky mäsa, on tam mal len šľachy, kosti a kožu. Asi už do menzy viac nezavítam, maximálne tak na zeleninu. Predpokladám, že na tej nie je čo pokaziť, ale Číňania dokážu neustále prekvapiť. Po „fantastickom“ obede som sa vybral do mesta. V autobuse som ani nemusel platiť, síce stále neviem prečo, ale nesťažoval som sa. Autobus bol podobný našim, veľa ľudí a hrkajúci. Mojím cieľom bolo známe Západné jazero okolo ktorého sa točí vlastne celé centrum. Vďaka prázdninám tam bolo ohromné množstvo ľudí, rodiny sa prechádzali, fotili, posedávali a samozrejme jedli. Číňania jedia stále a všade. Bol som tam jediný biely človek, občas si na mňa deti ukazovali a tie odvážnejšie sem-tam bojazlivo vykríkli „Hallo“. Bolo to milé. Našiel som aj miestnu „Fifth Evenue“ Mnoho známych dizajnérov, Pizza Hut, StarBucks a podobne. Keď ma ten dav dostatočne unavil, začal som hľadať podľa rady mojich českých bratov Carrefour. Ten som našiel bez problémov. Pôvodne som chcel kúpiť len pár drobností ako šľapky, gél na vlasy a mop. (Stále keď sa osprchujem tak mám zaplavenú celú kúpelku, a pri predstave vysvetľovania personálu, že od nich chcem handru som si povedal, že to radšej všetko kúpim ...) Najprv mi nestačil malý košík, tak som si ho vymenil za väčší. Potom sa zaplnila polovica a nakoniec som ho naplnil celý :-). Radšej ani nebudem menovať všetky poklady, ktoré som nakúpil. Podstatné je že som vyšiel z obchodu s plnými rukami tašiek, lavórom, mopom a kamerou na krku. Som rád, že som tak ďaleko od domova a nikto známy ma nemohol vidieť. Usúdil som, že najlepšie bude ísť taxíkom. V celku jednoduchá predstava, povedal by si človek. Úspešne som si našiel miestečko na odchytenie taxíku. Prišiel. Utrúsil som ‚Ní Hao‘ (niečo ako Hallo), ukázal všetky veci a duchaprítomný taxikár mi otvoril kufor. Všetko som to tam zodpovedne naložil, sadol si k nemu, vytiahol mapu a ukázal miesto kam chcem ísť. Hm. Chlapík sa zadíval, otočil dvakrát mapu, pozrel na mňa a beznádejne kýval plecami, že nevie kde to je. V celku ma to prekvapilo, no vzhľadom na to, že ešte stále neviem vysloviť meno mojej školy v čínštine som sa mu len poďakoval a s jeho pomocou vyložil všetky veci opäť na chodník. Trochu sklamaný a mierne rozhorčený som zastavil po chvíľke ďalší taxík, mysliac si, že neschopnosť toho taxikára čítať mapu bol len ojedinelý jav. Príbeh sa opakuje, naložím veci, pozdravím, ukážem mapu a dostanem podobnú reakciu. To už som začínal byť rozhorčený trochu viac. Po piatich minútach bezúspešného vysvetľovania a ukazovania som opäť, tento krát bez pomoci vyložil veci a už dosť zmätený začal stopovať ďalšieho taxikára. Zastavil mi mladý chalan. S malou nádejou som vyskúšal, či úplnou náhodu nehovoril anglicky – nehovoril. Keď som mu ukázal mapu, opäť som uvidel známy zmätený výraz. Zachránila ma jeho ochota keď po 10 minútach skúmania mapy zavolal nejakej známej, ktorá hovorila po anglicky a jej som už pomerne ľahko vysvetlil kam chcem ísť. Pohli sme sa. Už som sa ani nepokúšal mu povedať aby ma odniesol ku inému východu areálu. Tým pádom bolo nevyhnutné prejsť cez celý areál. Spôsobil som zopár pobavených výrazov a súcitných úsmevov a stále dúfajúc, že nestretnem nikoho známeho som nakoniec pred internátom natrafil na Nickovho austrálskeho kamaráta. Buď to bolo jeho dobrým vychovaním alebo známou austrálskou pohodovosťou, no nijako nepoukázal na komickosť môjho vzhľadu. Síce som mu nemal ako podať ruku na zoznámenie ale pôsobil chápavo. Na izbu to zázrakom išlo bez problémov. Prosím zapamätajte si: napísať si miesto vášho pobytu a cieľu cesty v čínštine, zjavne sa v Číne schopnosť taxikárov čítať mapu nenosí.